Pracovné právo je osobitné odvetvie práva, ktoré upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Jeho hlavným cieľom je chrániť zamestnanca ako slabšiu stranu pracovného pomeru a zároveň vytvoriť spravodlivý rámec, v ktorom môže zamestnávateľ organizovať prácu. Základným prameňom pracovného práva na Slovensku je Zákonník práce, doplnený osobitnými predpismi a tiež medzinárodnými záväzkami.

Typickým znakom pracovného práva je pojem závislej práce. Tá sa vykonáva osobne, za odmenu, v mene zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v pracovnom čase, ktorý určí. Z tohto vzťahu vznikajú zamestnancovi práva – napríklad na bezpečné a zdravé pracovné podmienky, spravodlivú mzdu či rovnaké zaobchádzanie – ale aj povinnosti, ako je riadne plnenie pracovných úloh a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ má naopak právomoc prácu riadiť a kontrolovať, no nesie zodpovednosť za férové a bezpečné podmienky.

Ochranná funkcia pracovného práva sa prejavuje aj v osobitných pravidlách pre mladistvých, rodičov a tehotné ženy, ako aj v prísnejších podmienkach skončenia pracovného pomeru. Význam tohto odvetvia spočíva v hľadaní rovnováhy medzi potrebami podnikateľskej praxe a ochranou primeraných pracovných podmienok, pričom sa opiera nielen o vnútroštátnu legislatívu, ale aj právo Európskej únie či medzinárodné dohovory.