Skúšobná doba je inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnancovi aj zamestnávateľovi overiť si, či im pracovný pomer vyhovuje. Jeho právna úprava je obsiahnutá v Zákonníku práce.

Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Maximálna dĺžka skúšobnej doby je tri mesiace, pri vedúcich zamestnancoch až šesť mesiacov. Počas skúšobnej doby možno pracovný pomer ukončiť jednoduchším spôsobom – tzv. oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré nevyžaduje uvedenie dôvodu a ktorého účinky nastávajú uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty, spravidla aspoň troch dní. Táto flexibilita je však vyvážená tým, že skúšobná doba sa nedá predlžovať nad zákonom stanovený rámec, a jej dĺžka sa preruší len v prípade prekážok v práci na strane zamestnanca.

Skúšobná doba má významnú ochrannú aj preventívnu funkciu. Umožňuje zamestnancovi získať reálnu skúsenosť s pracovnými podmienkami a kolektívom a zamestnávateľovi preveriť schopnosti, zručnosti a prispôsobivosť zamestnanca. Zároveň slúži ako nástroj, ktorý môže znížiť riziko neskorších pracovnoprávnych sporov, keďže v tomto období je ukončenie pracovného pomeru administratívne aj právne jednoduchšie.