Nezaplatená mzda patrí medzi najzávažnejšie porušenia povinností zo strany zamestnávateľa. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyplatiť mzdu pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodol iný výplatný termín. Ak zamestnávateľ mzdu nevyplatí, závažne tým porušuje pracovnoprávne predpisy.

Zamestnanec má v takom prípade viacero možností obrany. Môže sa obrátiť napríklad na inšpektorát práce, ktorý vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností zamestnávateľov, alebo sa domáhať vyplatenia mzdy súdnou cestou, pričom právna úprava takýchto pracovnoprávnych sporov poskytuje zamestnancovi osobitnú ochranu a potrebnú pomoc.

Nezaplatenie, resp. omeškanie so zaplatením mzdy o viac ako 15 dní zároveň zakladá právo zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer, čím tiež nie je dotknuté jeho právo požadovať zákonné úroky z omeškania za každý deň omeškania.

Nezaplatenie mzdy a odstupného je právnym poriadkom považované za tak závažné protiprávne konanie, že v zmysle Trestného zákona predstavuje aj osobitný trestný čin. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 Trestného zákona sa ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Zamestnanec tak môže voči svojmu zamestnávateľovi využiť aj trestnoprávne nástroje a jeho konanie oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, pričom svoj nárok na zaplatenie mzdy si môže uplatniť aj v rámci tohto trestného konania.