Pracovná zmluva predstavuje kľúčový dvojstranný právny úkon medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorým sa zakladá pracovnoprávny vzťah medzi týmito osobami. Pracovná zmluva, podobne ako aj iné zmluvy, musí, v záujme svojej platnosti, obsahovať zákonom predpísané podstatné náležitosti. V prípade pracovnej zmluvy tieto náležitosti vymedzuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce vo svojom ustanovení § 43.

V zmysle uvedeného pracovná zmluva musí obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, druh práce a jeho stručnú charakteristiku, miesto alebo miesta výkonu práce, ak je ich viac, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Mzdové podmienky však možno v pracovnej zmluve uviesť aj odkazom na kolektívnu zmluvu, alebo v prípade, ak mzdové podmienky zodpovedajú ustanoveniu Zákonníka práce alebo iného predpisu, stačí uviesť odkaz na toto ustanovenie.

Prirodzene, pracovná zmluva môže obsahovať aj ďalšie náležitosti alebo ustanovenia, a to v rozsahu ich vzájomnej dohody. Zmluvná voľnosť zmluvných strán je však v prípade pracovnoprávnych vzťahov obmedzenejšia ako v prípade občianskeho či obchodného práva, nakoľko zákonník práce, v záujme ochrany zamestnanca, zakotvuje niekoľko limitov. V zmysle týchto platí, že neplatné sú dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom:

• ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania
• ktoré zamestnancovi zakazujú výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času (s výnimkou zákazu konkurencie)

Obvyklými dohodami v pracovných zmluvách, nad rámec povinných náležitostí, tak spravidla bude určenie pracovného času, skúšobnej doby, zamestnaneckých benefitov alebo osobitných práv a povinností zmluvných strán.

Formálnou náležitosťou pracovnej zmluvy je jej písomná forma, avšak jej nedostatok nie je Zákonníkom práce postihovaný neplatnosťou zmluvy.