Vlastnícke a iné vecné práva tvoria jednu z kľúčových oblastí občianskeho práva. Ich základnou charakteristikou je, že upravujú vzťah osoby k veci, pričom tento vzťah je právne chránený a každý je povinný ho rešpektovať. Na rozdiel od záväzkového práva, kde ide o vzťahy medzi konkrétnymi subjektmi, vecné práva pôsobia voči všetkým – majú tzv. absolútny charakter.

Najdôležitejším vecným právom je vlastnícke právo, ktoré garantuje vlastníkovi oprávnenie vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou podľa vlastnej vôle. Zároveň mu poskytuje ochranu pred neoprávnenými zásahmi iných osôb. Vlastnícke právo je chránené Ústavou Slovenskej republiky aj Občianskym zákonníkom, pričom obmedzené môže byť len zákonom a vo verejnom záujme, spravidla za primeranú náhradu (napríklad pri vyvlastnení).

Popri vlastníckom práve existujú aj ďalšie obmedzené vecné práva, ktoré síce neumožňujú plnú moc nad vecou, ale oprávňujú určitú osobu na jej čiastočné využitie. Patrí sem napríklad záložné právo, vecné bremeno alebo zádržné právo. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby – typickým príkladom je právo prechodu alebo vedenia inžinierskych sietí. Záložné právo a zádržné právo slúžia ako zabezpečovacie inštitúty pre prípad nesplnenia záväzku.

Vecné práva majú zásadný význam v hospodárskom aj osobnom živote. Upravujú nielen vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí, ale aj vzťahy, ktoré z vlastníctva vyplývajú – napríklad vydržanie či  spoluvlastníctvo. Ich úprava zabezpečuje stabilitu právnych vzťahov, ochranu majetku a právnu istotu medzi jednotlivcami i podnikateľskými subjektmi.