Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) je osobitný druh spoluvlastníctva, ktorý vzniká výlučne medzi manželmi, zo zákona, a to uzavretím manželstva. Jeho účelom je upraviť vlastnícke vzťahy manželov k majetku, ktorý počas trvania manželstva spoločne nadobudnú. Právna úprava BSM je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

Najvýraznejšou vlastnosťou BSM, okrem toho, že môže existovať len medzi manželmi, je tá, že v nej podiely spoluvlastníkov (manželov) nie sú určené, nakoľko každý z manželov plnohodnotne vykonáva vlastnícke právo k veci ako celku. Preto aj pri vyjadrení podielov sa v prípade BSM uvádza, že každý z manželov je vlastníkom podielu o veľkosti 1/1 k celku.

Dôležitou otázkou je aj rozsah BSM, nakoľko niektoré veci zákon z BSM priamo vylučuje. Predmetom BSM tak nebude:

• majetok získaný dedením alebo darovaním len jednému z manželov
• veci slúžiace osobnej potrebe jedného z manželov
• veci vydané v rámci reštitúcií, ak pôvodne patrili len jednému manželovi
• majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva

Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva si môžu manželia dohodou aj rozšíriť alebo zúžiť, alebo si môžu vznik BSM vyhradiť k momentu zániku manželstva. Viac o možnostiach úpravy rozsahu BSM sa dočítate v našom článku s názvom Predmanželské zmluvy.

Pri nakladaní s vecami v BSM je podstatné to, že bežné veci týkajúce sa tohto majetku môže vybavovať každý z manželov, avšak pri závažných otázkach je potrebný súhlas oboch manželov.

BSM zaniká v zásade spolu so zánikom manželstva, avšak v zákonom stanovených prípadoch môže zaniknúť aj skôr. Tak je tomu napríklad vtedy, ak súd rozhodne o zrušení BSM na základe návrhu jedného z manželov, alebo tiež v prípade, ak by sa na majetok jedného z manželov vyhlásil konkurz.

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné aj jeho vyporiadenie. Otázkam a spôsobom vyporiadania BSM sme sa venovali v osobitnom článku tu.