Držba je základným prvkom vlastníckeho práva, pričom jej obsah je v porovnaní s vlastníckym právom užší. Právo vec držať je zároveň čiastkovým právom vlastníckeho práva, avšak môže existovať aj samostatne.
Občiansky zákonník vymedzuje držbu ako stav, kedy niekto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držba tak vyjadruje skutočnú moc nad vecou.
Právny poriadok rozlišuje držbu:
- oprávnenú a
- neoprávnenú
Oprávnenou je držba vtedy, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, ako aj vtedy, ak sú pochybnosti o oprávnenosti držby. Ak zákon v konkrétnych prípadoch neustanovuje inak, oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má tiež nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
