Vecné bremená, podobne ako záložné právo, patria medzi vecné práva k cudzej veci, ktoré obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Ich zmyslom je zabezpečiť, aby vlastník nehnuteľnosti znášal určité povinnosti alebo obmedzenia, ktoré umožňujú výkon práva inej osobe.
Vecné bremeno znamená, že vlastník určitej nehnuteľnosti (povinný z vecného bremena) je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, a to v prospech osoby, v ktorej prospech je vecné bremeno zriadené (oprávnený z vecného bremena). Typicky pôjde napríklad o vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok povinného, ktoré sa zriadi v prospech vlastníka susediacej stavby.
Vecné bremeno môže byť zriadené v dvoch formách, a to:
- in rem – vecné bremeno sa viaže na konkrétnu nehnuteľnosť a zmena v osobe jej vlastníka nemá vplyv na existenciu vecného bremena – tj. vecné bremeno pôsobí aj pri zmene subjektov
- in personam – vecné bremeno sa viaže na konkrétnu osobu, pričom ak táto osoba zanikne, zanikne aj samotné vecné bremeno
Vecné bremeno sa zriaďuje:
- zmluvou o zriadení vecného bremena
- rozhodnutím súdu
- priamo zo zákona
Vecné bremeno môže vzniknúť aj vydržaním, a to podobne ako vlastnícke právo.
Dôvody zániku vecného bremena sú v zásade totožné s dôvodmi zániku záložného práva, o ktorom sme písali tu. Vecné bremená tak zanikajú v dôsledku:
- dohody zmluvných strán
- rozhodnutia súdu
- zánikom veci
- zánikom osoby, ak bolo zriadené in personam
- uplynutím času, na ktorý boli zriadené
Nakoľko vecné bremená môžu byť zriadené len na nehnuteľnosti, účinky zriadenia alebo zrušenia resp. zániku vecných bremien nastávajú až rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru.
