Spoluvlastníctvo vymedzuje Občiansky zákonník ako stav, kedy je jedna vec vo vlastníctve viacerých osôb. Vlastnícke práva k veci vykonávajú spoluvlastníci podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa vymedzuje zlomkom k celku prípadne percentom. To znamená, že každý spoluvlastník je oprávnený podieľať sa na úžitkoch veci v pomere určenom podľa jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak v rovnakej miere je povinný znášať aj povinnosti, ktoré sú s vlastníctvom spojené.
Tak napríklad ak je vec v spoluvlastníctve v nájme, každý zo spoluvlastníkov bude v zásade oprávnený na pomernú časť nájomného určenú podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak v rovnakom pomere bude povinný znášať aj náklady, ktoré s nájmom veci súvisia (napr. údržba veci).
V slovenskom právnom poriadku v súčasnej dobe existujú dva druhy spoluvlastníctva, a to:
- podielové spoluvlastníctvo
- bezpodielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi akýmikoľvek osobami spôsobilými mať práva a povinnosti, pričom podiely v tomto spoluvlastníctve sú tzv. ideálne, čo znamená, že nevyjadrujú vlastníctvo určitej reálnej časti veci (napr. reálnych 100 m2 z pozemku v spoluvlastníctve), ale podiel na právach a povinnostiach k celej veci.
Oproti tomu, bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) môže vzniknúť výlučne medzi manželmi, pričom v tomto type spoluvlastníctva majú manželia rovnaké práva a povinnosti k všetkým veciam v BSM, preto sa aj ich podiely vymedzujú ako 1/1 k celku.
O vysporiadaní podielového a bezpodielového spoluvlastníctva sme bližšie písali v osobitných článkoch, ktoré sú taktiež dostupné na našom blogu.
