Pohľadávka je právom veriteľa voči dlžníkovi na určité plnenie. Ak to zákon nevylučuje, s takýmito právami môže ich vlastník voľne disponovať, čo zahŕňa aj jeho oprávnenie tieto práva, resp. pohľadávky previesť na iné osoby.
Najmä v prípade pohľadávok, ktoré sú ľahko oceniteľné peniazmi (napr. nezaplatené faktúry a iné finančné nároky zo zmluvných vzťahov), existujú na trhu subjekty, ktoré takéto pohľadávky od ich vlastníkov odkupujú a následne ako svoje vlastné vymáhajú od dlžníka. Z právneho hľadiska takúto operáciu nazývame postúpením pohľadávky, v dôsledku ktorej dochádza k zmene v záväzku, a to konkrétne k zmene v osobe veriteľa.
Častým javom je však aj vymáhanie pohľadávky bez jej postúpenia, a to na základe splnomocnenia, ktoré vlastník pohľadávky udelí určitej osobe za tým účelom, aby táto pohľadávky v jeho mene vymáhala od dlžníka.
Subjekty, ktoré sa venujú vymáhaniu takýchto pohľadávok, v praxi často označujeme ako tzv. inkasné agentúry. Tieto následne fungujú tak, že:
- pohľadávky odkúpia od ich pôvodného veriteľa za nižšiu cenu a ďalej ich vymáhajú vo vlastnom mene
- konajú v mene pôvodného veriteľa a účtujú si odmenu za úspešne vymožené sumy
Využitie takýchto služieb obnáša tak výhody ako aj riziká pre veriteľa.
Výhodou je napríklad:
- možnosť okamžitého získania aspoň časti peňazí (pri predaji resp. postúpení pohľadávky)
- odbremenenie od zdĺhavého vymáhania a možných finančných výdavkov
- prenos rizika nevymoženia na agentúru
- dôrazné vymáhanie odbornou a skúsenou osobou
Riziko predstavuje napríklad:
- náklady na tieto služby (v prípade, ak nejde o postúpenie)
- potencionálne nižší zisk, než v prípade vlastného vymáhania (v prípade postúpenia)
