Pohľadávka je právom veriteľa na určité plnenie (najčastejšie finančné) voči dlžníkovi, ktorú môže veriteľ postúpiť (previesť) na inú osobu, a to aj bez súhlasu dlžníka; dlžníkovi je však povinný postúpenie oznámiť. Postúpenie pohľadávky upravuje Občiansky zákonník, ktorý pre jeho platnosť vyžaduje písomnú zmluvu.
S postúpením prechádza nie len istina pohľadávky, ale aj všetko jej príslušenstvo, tj. najmä úroky z omeškania, náklady na jej uplatnenie a podobne.
Postúpiť však nemožno pohľadávku:
- ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
- ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil
- ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (exekúciou)
- ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (napr. zmluvne vylúčená možnosť postúpenia)
Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca (pôvodný veriteľ) povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu informovať osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla (napr. ručiteľa).
Dlžník môže námietky, ktoré proti pohľadávke mohol uplatniť v čase postúpenia, uplatniť aj po postúpení pohľadávky, tj. postavenie dlžníka sa samotným postúpením v zásade nezhoršuje. Dlžník môže tiež započítať svoje pohľadávky, ktoré mal voči pôvodnému veriteľovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, avšak len vtedy, ak ich bez zbytočného odkladu oznámil postupníkovi (novému veriteľovi). Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
