Náhradná starostlivosť predstavuje viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich dočasných opatrení, ktoré majú nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v situáciách, keď ju rodičia nezabezpečujú alebo ju nemôžu zabezpečiť.
Hlavným cieľom týchto opatrení je poskytnúť dieťaťu bezpečné a vhodné prostredie, v ktorom môže zdravo rásť a vyvíjať sa.
Na rozdiel od osvojenia (adopcie) pri náhradnej starostlivosti nezanikajú právne väzby medzi dieťaťom a jeho biologickými rodičmi. Ostávajú zachované, aj keď rodičia svoje povinnosti dočasne, úplne alebo len čiastočne nevykonávajú.
Formy náhradnej starostlivosti podľa Zákona o rodine
Náhradná osobná starostlivosť
- zabezpečuje ju konkrétna fyzická osoba, ktorú určí súd
Pestúnska starostlivosť
- ide o dlhodobejšiu formu starostlivosti, pri ktorej pestún vytvára dieťaťu stabilné rodinné zázemie
Ústavná starostlivosť
- starostlivosť poskytovaná v zariadeniach, ak nie je možné alebo vhodné zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej osoby
Opatrovníctvo ako príbuzný, ale odlišný inštitút
Hoci opatrovníctvo má s náhradnou starostlivosťou niekoľko spoločných prvkov, svojou podstatou ide o samostatný právny inštitút. Zákon ho preto nezaraďuje medzi formy náhradnej starostlivosti.
Rozhodovanie súdu
O tom, či bude dieťa zverené do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti, vždy rozhoduje súd. Ten posudzuje najmä potreby dieťaťa, jeho bezpečie a celkové rodinné pomery.
