Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorá sa nariaďuje len za zákonom stanovených podmienok a len v krajných prípadoch, kedy starostlivosť o dieťa nie je možné zabezpečiť inak.
Ústavnú starostlivosť môže súd nariadiť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a:
- dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov
- rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka
- uložené výchovné opatrenie neviedlo k náprave alebo
- rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv
Nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov nemôžu byť dôvodom na nariadenie ústavnej starostlivosti.
Ústavnú starostlivosť o dieťa zabezpečujú špecializované zariadenia – centrá pre deti a rodiny (tzv. detské domovy), ktoré nahrádzajú prirodzené rodinné prostredie formou celoročného pobytu pre deti od 0 – 18 rokov ich veku.
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd zistí, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená, rozhodne o jej zrušení a nahradení inou formou náhradnej starostlivosti.
