Opatrovníctvo predstavuje jeden zo spôsobov zastupovania a čiastočne aj starostlivosti o maloleté dieťa.
Opatrovníctvo ako inštitút slúži na zabezpečenie starostlivosti o dieťa najmä v tých prípadoch, pokiaľ dieťa nemá poručníka alebo inú osobu, ktorá v zmysle právnych predpisov zabezpečuje jej starostlivosť. Dôvody pre ustanovenie opatrovníka môžu byť rôzne – napríklad ak nie sú splnené podmienky pre náhradnú starostlivosť alebo ak súd nevie ustanoviť poručníka, ale je potrebné zabezpečiť starostlivosť o dieťa alebo ak obmedzil rodičom výkon niektorých ich rodičovských práv a tieto na určitý čas zabezpečí prostredníctvom opatrovníka.
Rozsah práv a povinností opatrovníka je v porovnaní s poručníctvom alebo náhradnou starostlivosťou užší, nakoľko tento rozsah súd osobitne vymedzuje vo svojom rozhodnutí. Opatrovníctvo pritom môže byť zamerané len na určitú oblasť starostlivosti o dieťa (napr. majetkový opatrovník, procesný opatrovník) a nemusí zahŕňať aj osobný kontakt s opatrovaným dieťaťom. Opatrovníctvo je tiež často kratšieho trvania v porovnaní s poručníctvom alebo náhradnou starostlivosťou.
Opatrovníctvo vzniká výlučne právoplatným rozhodnutím príslušného súdu. Za opatrovníka môže súd ustanoviť aj obec.