Mládež má v trestnom práve osobitné postavenie, pretože zákonodarca vychádza z toho, že mladiství páchatelia sa nachádzajú vo vývojovom štádiu, ktoré ešte nemusí byť úplne stabilné. Ich osobnosť sa formuje a preto aj ich konanie treba hodnotiť inak ako pri dospelých páchateľoch. Slovenský právny poriadok v Trestnom zákone definuje mladistvého ako páchateľa, ktorý v čase spáchania trestného činu dovŕšil 14 rokov, ale ešte neprekročil 18 rokov.

Osobitná právna úprava trestnej zodpovednosti mladistvých má za cieľ predovšetkým výchovu a nápravu, nie represiu. Pri ukladaní trestov alebo ochranných či výchovných opatrení súdy prihliadajú na osobnosť mladistvého, jeho rodinné zázemie, prostredie, v ktorom vyrastal, a možnosti jeho resocializácie. Tresty ukladané mladistvým sú vo všeobecnosti miernejšie než u dospelých, pričom uprednostňujú výchovný a preventívny charakter – napríklad výchovné opatrenia, dohľad probačného a mediačného úradníka, zákaz určitých činností alebo povinnosť nahradiť škodu.

Trest odňatia slobody je u mladistvých ukladaný iba ako krajné riešenie, a ak sa už uloží, trestná sadzba je podstatne nižšia než u dospelých páchateľov. Zákon zároveň umožňuje uložiť aj ochranné opatrenia alebo výchovné opatrenia, akými sú napríklad ochranná výchova, napomenutie alebo uloženie iných povinností a obmedzení. Dôležitým prvkom je aj to, že v konaní proti mladistvým sa uplatňuje zásada rýchlosti a šetrnosti – orgány činné v trestnom konaní musia konať tak, aby neprimerane nezasahovali do psychického vývoja mladistvého.

V trestnom práve má svoje miesto aj tzv. restoratívna justícia pri mladistvých, ktorá sa zameriava na zmier, odčinenie následkov činu a opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti.

Celkovo možno zhrnúť, že prístup k mladistvým v trestnom práve je charakterizovaný snahou o rovnováhu medzi ochranou spoločnosti a potrebou dať mladistvému šancu na nápravu a riadny život.