V súčasnej dobe trestná činnosť čoraz častejšie presahuje hranice jednotlivých štátov. Preto je nevyhnutné, aby trestné právo zohľadňovalo aj medzinárodné a cezhraničné aspekty. Tie sa prejavujú najmä v oblasti spolupráce medzi štátmi pri stíhaní páchateľov, pri vykonávaní trestov, ako aj v harmonizácii právnych noriem na medzinárodnej úrovni.

Jedným zo základných inštitútov je vydanie osoby do cudziny (tzv. extradícia), ktorá umožňuje odovzdať osobu obvinenú alebo odsúdenú za trestný čin do iného štátu, aby tam čelila trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu. Súvisiacim a rovnako významným inštitútom je aj európsky zatykač.

Ďalším významným aspektom je tzv. právna pomoc v trestných veciach. Tá zahŕňa vykonávanie úkonov v cudzine tamojšími orgánmi na účely domáceho trestného konania, a to najmä výmenu dôkazov, doručovanie písomností a výsluchy svedkov či znalcov v tomto štáte.

Medzinárodné a cezhraničné aspekty skutku sa dotýkajú aj otázky pôsobnosti slovenského trestného práva a príslušnosti slovenských orgánov. V prípade, ak prípad obsahuje určité medzinárodné prvky, je vždy potrebné v prvom rade vyhodnotiť, či majú slovenské orgány činné v trestnom konaní právomoc a pôsobnosť konať v danej veci.

Medzinárodné aspekty sa uplatňujú aj pri boji proti špecifickým formám trestnej činnosti, ktoré majú cezhraničný charakter. Patrí sem najmä organizovaný zločin, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus, kybernetická kriminalita či tzv. pranie špinavých peňazí. V týchto oblastiach existujú osobitné medzinárodné dohovory a právne akty EÚ, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku k určitému postupu.

Celkovo možno povedať, že medzinárodné a cezhraničné aspekty v trestnom práve odrážajú potrebu spolupráce medzi štátmi. Zmyslom je zabezpečiť, aby páchateľ nemohol unikať trestnej zodpovednosti tým, že prekročí hranice, a aby sa posilnila účinnosť boja proti kriminalite, ktorá je čoraz viac nadnárodná.