Európskym zatýkacím rozkazom (skrátene európsky zatykač) sa rozumie rozhodnutie vydané justičným orgánom členského štátu EÚ na to, aby bola vyžiadaná osoba zadržaná a vydaná tomuto štátu z iného členského štátu EÚ na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody.
Európsky zatýkací rozkaz predstavuje moderný nástroj justičnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, ktorý je v slovenskom právnom poriadku upravený zákonom č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
Hlavným rozdielom oproti tradičnej extradícii podľa Trestného poriadku je ten, že v tomto procese o vydaní nerozhoduje politický subjekt (ministerstvo), ale čisto justičné orgány.
Výhodou tohto systému je aj jednoduchosť a rýchlosť. Štáty sú povinné vykonať rozhodnutie v krátkych lehotách (napr. do 60 dní od zadržania osoby). Súčasne platí zásada vzájomného uznávania rozhodnutí, ktorá znamená, že členské štáty si navzájom dôverujú v oblasti spravodlivosti. V prípade taxatívne vymedzených trestných činoch štáty ani neskúmajú, či je daná tzv. dvojitá trestnosť a nie je potrebné posudzovať, či je skutok trestným aj podľa práva druhého štátu. Aj toto pravidlo zjednodušuje a zrýchľuje proces vydávania, a to obzvlášť v prípade závažných trestných činov.
Zákon však počíta aj s možnosťou nevykonateľnosti európskeho zatýkacieho rozkazu, a to napríklad v prípade, ak za skutok hrozí len trest do 12 mesiacov alebo ak dĺžka už uloženého trestu, pre ktorý sa má osoba vydať, je kratšia ako štyri mesiace.
