Premlčanie predstavuje právny inštitút resp. následok, ktorý právny poriadok v niektorých prípadoch spája s uplynutím určitého času. Podstatou premlčania je, že po uplynutí zákonom stanoveného času – premlčacej lehoty – sa oslabuje právo vymáhať splatnú pohľadávku.
Na rozdiel od prekluzívnej lehoty, po uplynutí ktorej právo vymáhať pohľadávku úplne zaniká, pri vymáhaní premlčanej pohľadávky nezaniká samotné právo ju vymáhať (podať žalobu), avšak toto právo je oslabené, nakoľko v prípade, ak žalovaný účinne vznesie námietku premlčania, súd na ňu prihliadne a žalobu zamietne.
Premlčanie ako inštitút sa môže javiť z pohľadu veriteľa ako striktný a nespravodlivý, avšak jeho existencia plní dve zásadné funkcie, a to:
- núti (potencionálneho) veriteľa, aby sa staral o svoje práva a povinnosti a aby bol dôsledný pri ich uplatňovaní
- poskytuje určitú právnu istotu (potencionálnemu) dlžníkovi, že nebudú voči nemu uplatňované zanedbané, staré alebo často aj špekulatívne pohľadávky, a to aj s ohľadom na existenciu zákonných úrokov z omeškania
