Trest je v trestnom práve ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd za spáchaný trestný čin a len v súlade s právnou úpravou.
Ukladanie trestov je nástrojom štátu na postihovanie trestnej činnosti. Trest samotný a jeho hrozba plní v spoločnosti viacero funkcií, a to najmä:
- funkciu generálnej prevencie
- vedomosť o tom, že za určité konania je možné uložiť závažné tresty, vo všeobecnosti odrádza členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti
- funkciu individuálnej prevencie
- uložený trest bráni páchateľovi v ďalšom pokračovaní v trestnej činnosti
- funkciu výchovnú
- uložený trest má na páchateľa pôsobiť výchovne a napraviť ho tak, aby v budúcnosti už nepáchal trestnú činnosť
- funkciu represívnu
- trest má byť ujmou, potrestaním páchateľa; pôvodná funkcia trestu, pred ktorou sa má v modernom chápaní uprednostniť skôr výchovná funkcia
- funkciu ochrannú
- tresty a ich hrozba chráni celú spoločnosť pred nekontrolovaným páchaním trestnej činnosti
Jednou zo základných zásad trestného práva je, že niet trestu bez zákona. Preto za trestný čin možno uložiť len taký trest, resp. sankciu, ktorú zákon vyslovene upravuje. Trestný zákon pritom umožňuje páchateľovi trestného činu uložiť:
- trest a/alebo
- ochranné opatrenie
Trestami sú:
- trest odňatia slobody
- trest domáceho väzenia
- trest povinnej práce
- peňažný trest
- trest prepadnutia majetku
- trest prepadnutia veci
- trest zákazu činnosti
- trest zákazu pobytu
- trest zákazu účasti na verejných podujatiach
- trest straty čestných titulov a vyznamenaní
- trest straty vojenskej a inej hodnosti
- trest vyhostenia
Ochrannými opatreniami sú:
- ochranné liečenie
- ochranná výchova
- ochranný dohľad
- detencia
- zhabanie veci
- zhabanie časti majetku
V prípade trestnej zodpovednosti právnických osôb právna úprava pozná aj ďalšie druhy trestov, ktoré sme zhrnuli v osobitnom článku.
