Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody možno podmienečne prepustiť len po vykonaní časti uloženého trestu, a to v zásade:
- po vykonaní aspoň polovice nepodmienečného trestu, ak ide o osobu odsúdenú za prečin
- po vykonaní aspoň polovice nepodmienečného trestu, ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním činu vo výkone trestu odňatia slobody
- po vykonaní aspoň dvoch tretín nepodmienečného trestu, ak ide o osobu odsúdenú za zločin
- po vykonaní troch štvrtín nepodmienečne uloženého trestu, ak ide o osobu odsúdenú za obzvlášť závažný zločin
- po dvadsiatich piatich rokoch výkonu trestu, ak ide o osobu odsúdenú na doživotie a ak jej prepustením nehrozí opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu
Pri podmienečnom prepustení súd určuje aj skúšobnú dobu na jeden až sedem resp. až desať rokov. Súd zároveň môže nariadiť probačný dohľad ako aj ďalšie primerané obmedzenia a povinnosti podľa zákona.
O podmienečnom prepustení rozhoduje súd na verejnom zasadnutí a výlučne na návrh oprávnenej osoby. Osobami oprávnenými podať takýto návrh sú:
- prokurátor
- riaditeľ ústavu, v ktorom sa trest vykonáva
- záujmové združenie občanov
- odsúdený
Ak súd návrh odsúdeného zamietne, tento ho môže opakovať až po uplynutí jedného roka a v prípade, ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov.
