Obvinený je v trestnom konaní postavený do pozície, kde voči nemu stojí štátna moc s celým svojím aparátom a kde neraz čelí zásahom štátu do svojich základných práv a slobôd. Preto je nevyhnutné, aby mal k dispozícii širokú škálu procesných práv, ktoré mu umožňujú účinne sa brániť. Medzi najdôležitejšie práva obvineného patrí prezumpcia neviny, ktorá znamená, že každý je považovaný za nevinného, až kým nebude právoplatné odsúdený za trestný čin.

Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich. Obvinený môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Obvinený môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Obvinený má tiež právo odoprieť vypovedať.

Niektoré práva obvineného vyplývajú z právnej úpravy aj nepriamo, a to skrz povinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Takou povinnosťou je napríklad aj povinnosť policajta zadovažovať dôkazy nie len v neprospech, ale aj v prospech obvineného.

Tieto (a ďalšie) záruky sú nevyhnutné na to, aby sa trestné konanie uskutočnilo spravodlivo, bez svojvôle a v súlade so zásadou rovnosti zbraní. Rešpektovanie práv obvineného zároveň posilňuje dôveru verejnosti v spravodlivosť a právny štát.