Právo nevypovedať v trestnom konaní je jedným zo základných procesných práv, ktoré chráni osobu pred sebaobviňovaním a zaručuje spravodlivý proces. Svoje vyjadrenie nachádza v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Trestnom poriadku.
Právo nevypovedať znamená možnosť neodpovedať na jednotlivé otázky počas výsluchu alebo odmietnuť vypovedať úplne počas celého výsluchu. Právo nevypovedať však môže mať určité osobitosti v závislosti od procesného postavenia subjektu, o ktorého výpoveď sa jedná.
V zásade platí, že každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Toto právo má každý, tj. bez ohľadu na procesné postavenie v trestnom konaní.
V prípade výsluchu svedka platí, že:
- tento nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený
- nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený
- ak je svedkom príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, má právo odoprieť výpoveď. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere
- svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou
Osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie, má právo odoprieť vypovedať úplne a bezpodmienečne. Rovnaké právo má aj osoba, ktorá má v zmysle Trestného poriadku postavenie podozrivého, ak Trestný poriadok vyslovene neustanoví inak.
