Osvojenie, často nazývané aj adopcia, je právny inštitút, ktorým sa medzi osvojiteľom a dieťaťom vytvára vzťah podobný tomu, aký bežne existuje medzi biologickými rodičmi a deťmi. V praxi to znamená, že:
- dieťa sa stáva právne aj fakticky členom rodiny osvojiteľa,
- nadobúda jeho priezvisko,
- získava rovnaké práva a povinnosti ako biologické deti (vrátane dedičských práv).
Z právneho hľadiska tak osvojenie úplne nahrádza vzťah medzi dieťaťom a jeho biologickými rodičmi. Výnimkou sú situácie, keď zákon stanovuje, že pôvodné väzby nezanikajú – napríklad pri osvojení dieťaťa manželom matky.
Účel osvojenia
Hlavným cieľom adopcie je zabezpečiť dieťaťu stabilné, bezpečné a podnetné rodinné prostredie, ak mu ho jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nevedia poskytnúť.
Osvojenie má dieťaťu poskytnúť:
- citové zázemie,
- istotu rodinných vzťahov,
- dlhodobú starostlivosť a podporu.
Ako prebieha proces osvojenia
Samotný proces pozostáva z viacerých krokov. O jednotlivých fázach a konečnom výsledku vždy rozhoduje súd, a to na základe návrhu oprávnených osôb.
Hlavné prvky procesu
- Odborné posúdenie osvojiteľov – preveruje sa ich vhodnosť, stabilita a schopnosť postarať sa o dieťa.
- Posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa – tento princíp je vždy na prvom mieste.
- Súdne rozhodnutie o osvojení – až tým vzniká právny vzťah medzi osvojiteľom a dieťaťom.
Právna úprava na Slovensku
Osvojenie na území Slovenskej republiky upravujú najmä tieto predpisy:
- Zákon o rodine,
- Civilný mimosporový poriadok.
Tieto zákony určujú podmienky, postupy aj práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán.
