Zahraničný obchod a cezhraničné podnikanie predstavujú komplexnú oblasť, kde sa prelína ekonomika s právom. V slovenskej právnej úprave sa tieto vzťahy spravujú kombináciou vnútroštátnych predpisov, práva Európskej únie a medzinárodných dohovorov. Najzásadnejšími otázkami, ktoré treba pri cezhraničnom podnikaní zohľadniť, sú najmä otázky:
- Nastavenia zmluvných vzťahov
- pri obchodovaní so zahraničnými partnermi je kľúčové dôsledné nastavenie zmluvných vzťahov. Často sa využívajú štandardizované dodacie podmienky Incoterms, ktoré upravujú rozdelenie rizík, nákladov a povinností medzi predávajúcim a kupujúcim.
- Rozhodné právo
- otázka rozhodného práva, teda toho, právom ktorého štátu sa bude riadiť záväzkový vzťah medzi subjektmi z rôznych štátov, súvisí jednak s nastavením zmluvy, ale aj s prípadným riešením konflikov, ktoré z tohto záväzku vyplynú. Rozhodné právo určujú v rámci EÚ príslušné nariadenia, pričom pri vzťahoch mimo EÚ sa riadia dvojstrannými dohovormi medzi konkrétnymi štátmi alebo zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Rozhodné právo si môžu zmluvné strany určiť aj v zmluve.
- Export a import tovarov
- v prípade dovozu alebo vývozu tovaru z jedného štátu do iného štátu je potrebné riešiť colné a daňové povinnosti podnikateľa. Na Slovensku sa uplatňuje colný kódex EÚ, ktorý harmonizuje pravidlá dovozu a vývozu. Pri exporte tovaru mimo EÚ je potrebné riešiť colné konanie, otázky pôvodu tovaru ako aj daňové povinnosti s tým súvisiace.
- Cezhraničné spory
- tieto môžu byť riešené buď pred národnými súdmi, alebo prostredníctvom medzinárodnej arbitráže. V praxi je často preferovaná arbitráž, ktorej sme sa venovali aj v osobitnom článku.
