Uznávanie rozhodnutí je kľúčovým prvkom medzinárodného obchodu, pretože umožňuje efektívne presadzovanie práv a povinností nadobudnutých alebo potvrdených v cudzom štáte. Ide najmä o súdne rozhodnutia alebo arbitrážne rozsudky, ktoré musia byť vykonateľné mimo jurisdikcie, v ktorej boli vydané.
V rámci Európskej únie sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania a výkonu rozhodnutí podľa nariadenia Brusel I bis. To znamená, že rozhodnutie súdu členského štátu EÚ je v iných členských štátoch vykonateľné takmer automaticky, bez nutnosti opätovného prejednávania prípadu. Táto zásada výrazne znižuje právnu neistotu a skracuje dobu riešenia cezhraničných sporov.
Pri rozhodnutiach z tretích krajín je situácia zložitejšia. Slovenské právne predpisy umožňujú uznať a vykonať cudzie súdne rozhodnutie, ak medzi Slovenskom a danou krajinou existuje medzinárodná dohoda, alebo ak sú splnené podmienky reciprocity a rozhodnutie nie je v rozpore s verejným poriadkom SR. Podobné zásady platia aj pri medzinárodných arbitrážnych rozsudkoch, ktoré sa často vykonávajú podľa Newyorskej konvencie o uznávaní a výkone zahraničných arbitrážnych rozhodnutí.
Pre podnikateľov je dôležité myslieť na tieto pravidlá už pri uzatváraní zmlúv. Dohoda o rozhodnom práve, voľba súdu alebo arbitrážneho orgánu a ďalšie kvalitné nastavenie zmluvného vzťahu môže výrazne zjednodušiť prípadné vymáhanie pohľadávok alebo riešenie sporov.