Kedy hovoríme o medzinárodnom dedičstve
O medzinárodnom dedičstve hovoríme vtedy, keď má dedičské konanie cezhraničný prvok – teda ak:
- poručiteľ bol občanom iného štátu,
- mal majetok v zahraničí, alebo
- niektorý z dedičov žije mimo Slovenska.
Takéto prípady sú dnes čoraz bežnejšie, a to najmä vďaka väčšej mobilite osôb a tomu, že ľudia čoraz častejšie nadobúdajú majetok za hranicami.
Nariadenie EÚ č. 650/2012 – základ pre dedičstvo v EÚ
V rámci Európskej únie sa uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012, ktoré zjednotilo pravidlá pre medzinárodné dedičské konania.
Hlavné zásady nariadenia
- Rozhodným právom je spravidla právo štátu, v ktorom mal poručiteľ v čase smrti obvyklý pobyt.
- Poručiteľ si však môže určiť iné právo – konkrétne právo štátu, ktorého je občanom, a to vo svojej poslednej vôli.
Toto pravidlo prináša väčšiu predvídateľnosť a právnu istotu pre dedičov aj notárov, ktorí konanie vedú.
Európske osvedčenie o dedičstve
Veľmi dôležitým nástrojom v rámci EÚ je Európske osvedčenie o dedičstve.
Toto osvedčenie umožňuje:
- dedičom,
- správcom dedičstva, alebo
- odkazovníkom
preukázať svoje postavenie v iných členských štátoch EÚ bez potreby ďalších konaní.
Praktické využitie
V praxi to znamená, že s týmto osvedčením možno:
- jednoducho zaregistrovať vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zahraničí,
- alebo získať prístup k bankovým účtom poručiteľa v inom štáte.
Medzinárodné dedičstvo je komplexná oblasť, ktorá spája vnútroštátne dedičské právo s pravidlami medzinárodného a európskeho práva.
Vďaka spoločným pravidlám EÚ a nástrojom, ako je Európske osvedčenie o dedičstve, sú cezhraničné dedičské konania pre občanov EÚ výrazne prehľadnejšie a jednoduchšie.
