Osvojenie, často nazývané aj adopcia, je právny inštitút, ktorým sa medzi osvojiteľom a dieťaťom vytvára vzťah podobný tomu, aký bežne existuje medzi biologickými rodičmi a deťmi. V praxi to znamená, že:

• dieťa sa stáva právne aj fakticky členom rodiny osvojiteľa,

• nadobúda jeho priezvisko,

• získava rovnaké práva a povinnosti ako biologické deti (vrátane dedičských práv).

Z právneho hľadiska tak osvojenie úplne nahrádza vzťah medzi dieťaťom a jeho biologickými rodičmi. Výnimkou sú situácie, keď zákon stanovuje, že pôvodné väzby nezanikajú – napríklad pri osvojení dieťaťa manželom matky.

Účel osvojenia

Hlavným cieľom adopcie je zabezpečiť dieťaťu stabilné, bezpečné a podnetné rodinné prostredie, ak mu ho jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nevedia poskytnúť.

Osvojenie má dieťaťu poskytnúť:

• citové zázemie,

• istotu rodinných vzťahov,

• dlhodobú starostlivosť a podporu.

Ako prebieha proces osvojenia

Samotný proces pozostáva z viacerých krokov. O jednotlivých fázach a konečnom výsledku vždy rozhoduje súd, a to na základe návrhu oprávnených osôb.

Hlavné prvky procesu

• Odborné posúdenie osvojiteľov – preveruje sa ich vhodnosť, stabilita a schopnosť postarať sa o dieťa.

• Posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa – tento princíp je vždy na prvom mieste.

• Súdne rozhodnutie o osvojení – až tým vzniká právny vzťah medzi osvojiteľom a dieťaťom.

Právna úprava na Slovensku

Osvojenie na území Slovenskej republiky upravujú najmä tieto predpisy:

• Zákon o rodine,

• Civilný mimosporový poriadok.

Tieto zákony určujú podmienky, postupy aj práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán.