Náklady na vymáhanie pohľadávky sa odvíjajú najmä od spôsobu, ktorý si veriteľ pre vymáhanie svojej pohľadávky zvolí, ako aj od toho, či v tomto procese využije služby advokáta, ktorý odborne zabezpečí celý tento proces. Je však dôležité povedať, že slovenský právny poriadok vychádza z princípu, že v prípade úspešného uplatnenia pohľadávky (rozsudku potvrdzujúceho nárok veriteľa) náklady súvisiace s jej uplatnením (resp. vymáhaním) znáša dlžník, ktorý má povinnosť vynaložené náklady veriteľovi uhradiť.
Najnižšie náklady obnáša mimosúdne vymáhanie. Tento spôsob vymáhania môže byť pre veriteľa úplne bezplatný, napr. ak sám vedie s dlžníkom rokovania a sám mu pripraví a zašle výzvu, alebo náklady môžu spočívať v odmene advokáta, ktorého služby veriteľ v tomto procese využil. Advokát môže veriteľa zastupovať na rokovaniach s dlžníkom alebo v jeho mene adresovať dlžníkovi predžalobnú výzvu. Cena týchto služieb pritom závisí v zásade od dohody veriteľa a advokáta, avšak aj tu platí, že v prípade úspechu veriteľa by mali tieto náklady zaťažovať dlžníka.
V prípade súdneho vymáhania je potrebné pri podaní žaloby zaplatiť aj súdny poplatok, ktorý je príslušnými predpismi stanovený v zásade vo výške 6% zo žalovanej sumy. V niektorých prípadoch však môže byť žalobca od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený (napr. pracovnoprávne spory).
V prípade, že sa musí pristúpiť aj k exekúcii, vznikajú ďalšie náklady – odmena a hotové výdavky exekútora podľa Exekučného poriadku. Tieto náklady hradí v konečnom dôsledku povinný (dlžník). Ak však od neho nemožno pohľadávku vymôcť, riziko nesie veriteľ.