Vražda je popri úkladnej vražde najzávažnejším trestným činom proti ľudskému životu. 

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vraždy sa vyžaduje úmyselné spôsobenie smrti inému. Tento následok (smrť) je pritom možné spôsobiť nie len aktívnym konaním, ale aj úmyselným nekonaním. V každom prípade je však potrebné, aby na strane páchateľa existoval úmysel spôsobiť smrť, totiž bez takéhoto úmyslu, aj v prípade smrti obete, by sa nejednalo o trestný čin vraždy, ale o trestný čin usmrtenia alebo zabitia.

Trestný čin usmrtenia aj zabitia sú teda tzv. nedbanlivostné trestné činy. Tieto sa navzájom líšia v tom, že v prípade usmrtenia páchateľ nemal vôbec úmysel akokoľvek poškodiť obeť, pričom v prípade zabitia mal páchateľ úmysel ublížiť obeti na zdraví, ale z nedbanlivosti mu spôsobil až smrť.

Osobitné trestné činy predstavujú aj úkladná vražda a vražda novonarodeného dieťaťa matkou.

Úkladná vražda, hoci je rovnako úmyselným trestným činom ako vražda a s rovnakým následkom, je závažnejším trestným činom než vražda samotná, nakoľko v tomto prípade konal páchateľ s vopred uváženou pohnútkou, tj. svoje konanie si naplánoval, a preto toto Trestný zákon sankcionuje prísnejšie.

Oproti tomu, osobitná pozornosť a osobitná skutková podstata je venovaná prípadu, kedy matka, v rozrušení spôsobenom pôrodom, úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa. Zákonodarca tento čin vymedzuje ako osobitný trestný čin, avšak s nižšou trestnou sadzbou ako v prípade „bežnej“ vraždy, a to práve s ohľadom na jedinečnosť popôrodného stavu a emócií matky.

Základná skutková podstata umožňuje sa trestný čin vraždy uložiť trest odňatia slobody 15 až 20 rokov, pričom v prípade naplnenia aj tzv. zostrujúcich znakov skutkovej podstaty (napr. vražda chránenej osoby) sa trestná sadzba navyšuje až na 20 až 25 rokov, prípadne v niektorých prípadoch až na 25 rokov až doživotie.