Základným delením trestných činov je ich delenie na prečin a zločin. Toto delenie vyjadruje v určitom smere závažnosť trestného činu ako aj možný postih, ktorý za ich spáchanie hrozí.

Za prečin Trestný zákon považuje:

• trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, alebo
• úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov

Právna úprava pri vymedzení prečinu upravuje aj tzv. materiálny korektív, v zmysle ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Za spáchanie skutku, ktorý by bol inak prečinom, nebude vyvodzovaná trestná zodpovednosť ani v tom prípade, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Posudzovanie závažnosti činu je však vždy na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré ju posudzujú vždy vo svetle všetkých okolností konkrétneho prípadu a s ohľadom na to, že trestné právo by malo slúžiť ako nástroj na postih len tých najzávažnejších previnení.

V prípade, ak trestný čin nie je prečinom a nie je možná ani aplikácia materiálneho korektívu, trestný čin bude predstavovať zločin. Zločin Trestný zákon vymedzuje ako úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.

Zákon od zločinu odlišuje aj obzvlášť závažný zločin, ktorým je každý trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.