Proces vysporiadania sme už všeobecne priblížili v našom osobitnom článku tu, ale vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má, v porovnaní s vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, úplne odlišné náležitosti.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je osobitný druh spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom sú spoluvlastnícke podiely manželov rovnaké. Tento spoluvlastnícky vzťah môže vzniknúť jedine medzi manželmi a preto aj jeho vysporiadanie sa môže udiať len medzi nimi navzájom.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká uzavretím manželstva a zaniká v zásade jeho zánikom. BSM však môže zaniknúť aj v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorý tak môže urobiť na návrh jedného z manželov v konkrétnych prípadoch, ktoré vymedzuje Občiansky zákonník.

Po zániku BSM je potrebné jeho vyporiadanie, a to v záujme úpravy vlastníckych práv k veciam, ktoré počas manželstva patrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť:

• dohodou (bývalých) manželov
• rozhodnutím súdu
• priamo zo zákona

Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, BSM vyporiada súd na návrh ktoréhokoľvek z manželov, a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platí, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ak však do troch rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou a ani rozhodnutím súdu, vyporiadava sa toto spoluvlastníctvo priamo zo zákona, a to tak, že hnuteľné veci nadobúdajú manželia do svojho výlučného vlastníctva podľa stavu, v akom každý z nich tieto veci pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely manželov sú rovnaké.