Pri rozvodoch s medzinárodným prvkom je tak, ako v prípade akýchkoľvek ostatných cezhraničných sporoch v prvom rade potrebné určiť dve podstatné faktory, a to:
- právomoc súdu – teda to, súd ktorého štátu bude mať právomoc konať v danej veci, v tomto prípade o rozvode
- rozhodné právo – tj. to, podľa ktorého práva bude konajúci súd rozhodovať
Právomoc súdu pri rozvode manželstva v rámci EÚ určuje Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 (Brusel IIb). Podľa neho môžu mať právomoc súdy viacerých členských štátov EÚ, napríklad:
- podľa tzv. obvyklého pobytu manželov
- podľa obvyklého pobytu odporcu
- podľa obvyklého pobytu navrhovateľa, alebo
- podľa štátnej príslušnosti manželov
Rozhodné právo vo veciach rozvodu určuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 (tzv. Rím III). Rodičia si môžu rozhodné právo vopred dohodnúť aj sami (napr. právo štátu obvyklého pobytu, štátnej príslušnosti či sídla súdu). Ak takáto dohoda neexistuje, uplatní sa právo podľa kolíznych kritérií určených v tomto nariadení.
Rozvod, ktorý bol vyhlásený v inom členskom štáte EÚ, sa na Slovensku automaticky uznáva bez potreby osobitného konania. Výnimkou je, ak by uznanie bolo v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
Ak rozvod prebehol mimo EÚ, jeho uznanie sa riadi dvojstrannou zmluvou medzi Slovenskou republikou a konkrétnym štátom, a ak takej niet, tak zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V takomto prípade môže byť na Slovensku potrebné osobitné uznávacie konanie.
