Sťahovanie dieťaťa do zahraničia je v čoraz viac globalizovanom svete narastajúcim javom. Rozhodnutie presťahovať dieťa do cudziny pritom predstavuje zásadné rozhodnutie ovplyvňujúce ďalší vývoj a život dieťaťa. Práve v dôsledku závažnosti takéhoto kroku predstavuje takéto rozhodnutie podstatnú vec, s ktorou musia súhlasiť obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie.
Uvedené nepriamo vyplýva z ustanovenia § 35 zákona o rodine, ktoré zároveň ustanovuje, že v prípade, ak sa rodičia nezhodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Súd pri takomto rozhodovaní pritom vždy posudzuje prioritne najlepší záujem dieťaťa.
V prípade, ak by jeden z rodičov presťahoval dieťa do cudziny bez súhlasu druhého rodiča alebo vyslovene proti jeho vôli, takýto čin môže byť posudzovaný ako tzv. medzinárodný únos dieťaťa, ktorému sa bližšie venujeme v osobitnom článku tu.
