Za medzinárodný únos dieťaťa sa v zásade považuje, ak jeden rodič neoprávnene premiestni alebo zadržiava dieťa v zahraničí bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu, pokiaľ majú obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti. Ide teda o situáciu, keď dieťa žije v inom štáte neoprávnene a je mu odňatá možnosť kontaktu s druhým rodičom (alebo osobou, ktorá vykonáva rodičovské práva).
Slovenská republika je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Predmetom tohto dohovoru a jeho cieľom je predovšetkým:
- zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
- zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch
Tento dohovor tiež upravuje spôsob návratu neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí, pričom ustanovuje, že osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržiavané, sa môže obrátiť so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa, na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Týmto orgánom je v Slovenskej republike Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
V odôvodnených prípadoch Centrum bezodkladne kontaktuje príslušné orgány štátu, v ktorom sa má dieťa nachádzať, pričom tento orgán situáciu prešetrí, a ak sú splnené podmienky podľa dohovoru, prijme potrebné opatrenia na návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.
V podmienkach Slovenskej republiky je konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní osobitným súdnym konaním, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok.
Pri rozhodovaní súdy prihliadajú predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa a riadia sa pravidlami ustanovenými Haagskym dohovorom. Návrat možno odmietnuť len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak by dieťaťu hrozila vážna ujma, alebo ak sa samo dieťa dostatočného veku a vyspelosti návratu výrazne bráni.