Súčasťou katastra nehnuteľností ako zákonom zriadeného registra obsahujúceho informácie o nehnuteľnostiach, sú aj listy vlastníctva.

Výpisy z listu vlastníctva sú verejne dostupné, pričom v zásade možno rozlišovať medzi:

• výpisom z listu vlastníctva použiteľného na právne úkony
• výpisom z listu vlastníctva nepoužiteľného na právne úkony.

Výpisy z listu vlastníctva, ktoré sú použiteľné na právne úkony, vydávajú príslušné okresné úrady, katastrálne odbory v rámci svojej územnej pôsobnosti na žiadosť. Vydanie takéhoto výpisu je podmienené zaplatením správneho poplatku vo výške 12,- Eur.

Výpisy z listu vlastníctva nepoužiteľné na právne úkony sú oproti tomu dostupné na stránke katastra nehnuteľností, kde si ich môže ktokoľvek bezplatne vyhľadať, prezerať a sťahovať. Obsahovo sú oba druhy výpisov totožné.

Výpis z listu vlastníctva (v praxi nazývaný zjednodušene ako list vlastníctva) možno graficky rozčleniť na štyri časti, a to na:

• záhlavie
• časť A: majetková podstata
• časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti
• časť C: ťarchy

Záhlavie listu vlastníctva obsahuje predovšetkým určenie okresu, obce a katastrálneho územia, v ktorom sa evidované nehnuteľnosti nachádzajú, číslo listu vlastníctva a časové údaje o vyhotovení výpisu.

V časti A je obsiahnutá tzv. majetková podstata, teda v tejto časti sú špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú na tomto liste vlastníctva evidované. Pri pozemkoch sa na tomto mieste vymedzuje register, v ktorom je pozemok evidovaný, parcelné číslo, výmera, druh pozemku, ale aj spôsob využívania pozemku, druh chránenej nehnuteľnosti, ak ide o chránenú nehnuteľnosť, informáciu, či ide o spoločnú nehnuteľnosť, umiestnenie pozemku a druh právneho vzťahu. Pokiaľ ide o stavbu, na tomto mieste je uvedené súpisné číslo, identifikácia pozemku, na ktorom je stavba postavená, druh stavby, popis stavby a tiež druh chránenej nehnuteľnosti a umiestnenie stavby.

V časti B sú evidované informácie o vlastníkoch a iných oprávnených osobách (napr. dlhodobí nájomcovia, správcovia a i.), a to v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko (obchodné meno), miesto trvalého pobytu (sídlo), dátum narodenia (IČO), výška spoluvlastníckeho podielu, titul nadobudnutia, iné údaje a poznámky. V prípade, ak sú na liste vlastníctva evidované byty alebo nebytové priestory, ich špecifikácia sa uvádza tiež v časti B pri ich vlastníkoch.

Časť C listu vlastníctva slúži na evidenciu tiarch, teda na práva iných osôb, ktoré zaťažujú nehnuteľnosť. V tomto mieste sa uvádza stručný opis ťarchy, vrátane oprávnenej a povinnej osoby. Ak na nehnuteľnosti nespočíva žiadna ťarcha, v časti C je uvedené, že nehnuteľnosť je „bez tiarch.“.

Spoluvlastníctvo a rozdelenie nehnuteľnosti:

Veci, vrátane tých nehnuteľných, môžu byť vo vlastníctve jednej osoby (výlučné vlastníctvo), alebo môžu byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

Spoluvlastníctvo znamená, že viacero osôb má vlastnícke právo k tej istej veci, pričom miera ich práv sa vyjadruje veľkosťou ich spoluvlastníckeho podielu k celku (zlomkom, prípadne percentom). V prípade spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti ide o tzv. ideálny podiel, čo znamená, že spoluvlastnícky podiel nevyjadruje vlastníctvo určitej reálnej časti nehnuteľnosti (napr. polovice výmery domu alebo strechy), ale podiel na vlastníctve celej nehnuteľnosti ako celku (napr. 1/3 z každého m2).

Spoluvlastníctvo sa v podmienkach slovenskej republiky delí na:

• bezpodielové, a
• podielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže existovať výlučne medzi manželmi, pričom toto vzniká uzavretím manželstva, priamo zo zákona. Bezpodielové spoluvlastníctvo predstavuje jediný prípad, kedy jeden podiel majú vo vlastníctve dve osoby (napr. obaja manželia majú podiel 1/1 k celku) a znamená, že ich podiely sú rovnaké.

Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi akýmikoľvek osobami s právnou subjektivitou, pričom so spoluvlastníckym podielom je možné, s určitými obmedzeniami, voľne disponovať (napr. predať ho či darovať).

Jednou zo základných zásad vlastníckeho práva je, že nikoho nemožno nútiť, aby vlastnil majetok. Zároveň však v prípade spoluvlastníctva veci, najmä nehnuteľnosti, môže byť prevodom spoluvlastníckeho podielu dotknutých mnoho ďalších spoluvlastníkov, ktorí sa neraz snažia zabrániť prevodu či ďalšiemu drobeniu spoluvlastníckych podielov k spoločnej veci. Platná právna úprava preto upravuje viacero spôsobov, ako je možné nakladať so spoluvlastnícky podielom, zbaviť sa ho alebo prípadne docieliť, aby sa takýto podiel dal aj reálne využiť. Jedným z týchto spôsobov je aj reálne rozdelenie spoločnej veci.