Zodpovednosť za škodu predstavuje jeden z druhou mimozmluvných zodpovedností, čo má za následok tú skutočnosť, že na založenie zodpovednosti za škodu nie je potrebné jej osobitné zakotvenie v zmluve alebo prostredníctvom iného právneho úkonu.

Základná úprava zodpovednosti za škodu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorý všeobecne ustanovuje, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k obnoveniu pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

Osobitným prípadom škody je škoda na zdraví, ktorá síce nenastala v majetkovej sfére poškodeného, ale je tiež vyjadriteľná peniazmi, a to na základe bodového ohodnotenia podľa pravidiel obsiahnutých v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Niektoré prípady zodpovednosti za škodu upravujú dodatočne okrem Občianskeho zákonníka aj ďalšie právne predpisy, a to napríklad zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom alebo zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

V rámci náhrady škody sa uhrádza:

• skutočná škoda
• ušlý zisk

Na základe vyššie uvedeného sú tak predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu tieto skutočnosti:

• protiprávny úkon – porušenie určitej právnej povinnosti, napr. všeobecnej povinnosti predchádzať škodám
• vznik škody – reálna ujma vyjadriteľná peniazmi
• príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
• zavinenie (ak sa nejedná o zodpovednosť objektívnu)