Záložná zmluva je osobitný typ zmluvy, ktorou sa zabezpečuje splnenie určitého záväzku. Ide o právny inštitút upravený v Občianskom zákonníku, pričom sa uplatňuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Podstatou záložnej zmluvy je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej dlžník alebo tretia osoba poskytne určitú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu ako záloh. Tento záloh slúži veriteľovi ako poistka, že jeho pohľadávka bude riadne a včas splnená. Ak dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ sa môže uspokojiť práve zo zálohu.

Predmetom záložnej zmluvy môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec, cenný papier, pohľadávka či iná majetková hodnota, ktorá je spôsobilá slúžiť na zabezpečenie záväzku. Typickým príkladom je založenie nehnuteľnosti pri hypotéke alebo založenie motorového vozidla. Pri nehnuteľnostiach sa záložné právo zapisuje do katastra nehnuteľností, čím sa zabezpečuje jeho verejná známosť a právna istota pre všetky zainteresované osoby.

Zmluva o zriadení záložného práva musí mať zo zákona písomnú formu. Mala by obsahovať identifikáciu zmluvných strán, presný opis záväzku, ktorý sa zabezpečuje, špecifikáciu predmetu zálohu a podmienky, za ktorých môže veriteľ uplatniť svoje právo na uspokojenie zo zálohu. V praxi sa často dohodne aj spôsob speňaženia zálohu, napríklad predajom v dražbe alebo priamym predajom.

Význam záložnej zmluvy spočíva najmä v tom, že posilňuje istotu veriteľa a zároveň umožňuje dlžníkovi získať finančné prostriedky či inú výhodu, pretože veriteľ (napr. banka) je tak často viac ochotný poskytnúť požadované plnenie (napr. úver). Záložná zmluva je teda dôležitým nástrojom nielen v občianskom, ale aj v obchodnom práve.