Získanie majetkového prospechu je jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákona. Prirodzene, o bezdôvodné obohatenie nepôjde v prípade akéhokoľvek majetkového prospechu, ale len takého, s ktorým zákon bezdôvodné obohatenie priamo spája.
V zmysle Občianskeho zákonníka je tak bezdôvodným obohatením taký majetkový prospech, ktorý bol získaný:
- plnením bez právneho dôvodu (napr. náhodná platba na zlý účet)
- plnením z neplatného právneho úkonu (napr. zmluva, na základe ktorej sa plnilo, za ukázala ako neplatná)
- plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (plnilo sa zo zmluvy, ktorá zanikla)
- z nepoctivých zdrojov
Za bezdôvodné obohatenie sa považuje aj prípad, kedy sa plnilo za niekoho, kto mal plniť sám. V takom prípade sa ten, za koho sa plnilo, bezdôvodne obohatil tým, že sa jeho majetok nezmenšil, pričom takáto osoba je povinná toto obohatenie vydať osobe, ktorá za neho plnenie poskytla.
Občiansky zákonník však obsahuje aj niekoľko negatívnych vymedzení bezdôvodného obohatenia. V zmysle týchto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje:
- prijatie plnenia premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy
- prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky
Získanie majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia je teda neutrálna kategória a preto sa často nazýva aj ako „kvázizodpovednosť“ – môže ísť o riadny následok realizácie zmluvných vzťahov, ale aj o následok protiprávneho konania, ktoré si vyžaduje nápravu. Účelom právnej úpravy je, aby bol zachovaný princíp spravodlivosti a aby nikto nezískaval výhody na úkor iného bez oprávneného dôvodu.