Jedným zo základných práv osôb, ktoré vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky, je aj právo na súdnu a inú ochranu svojich ohrozených alebo porušených subjektívnych práv. Toto právo sa, v prípade občianskoprávnych sporov, uplatňuje podaním žaloby na súde, ktorý je v zásade povinný žalobou predloženú kauzu prejednať a rozhodnúť.
Žaloba tak predstavuje procesný úkon žalobcu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Žaloba na to, aby vyvolala želané účinky (aby sa rozvinul súdny proces), musí obsahovať Civilným sporovým poriadkom vymedzené náležitosti, ktorými sú:
- všeobecné náležitosti podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis)
- označenie žalobcu a žalovaného
- pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie
- žalobný návrh, tzv. petit (návrh ako má súd rozhodnúť)
Žalobou v sporovom konaní možno požadovať najmä:
- splnenie určitej povinnosti
- určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem
- rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
- určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu
Žalobu je možné podať fyzicky alebo elektronickými prostriedkami, a to na súde ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný na konanie o danej veci. Príslušnosť súdu sa môže odvíjať od viacerých faktorov, akými sú:
- predmet sporu
- bydlisko alebo sídlo sporových strán
- právne postavenie žalobcu
- miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, pokiaľ sa spor týka nehnuteľnosti a i.
V prípade, ak súd, na ktorý bola žaloba podaná, zákonným spôsobom zistí, že nie je príslušný vo veci konať, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.
