Zvyšovanie nájomného je v nájomných vzťahoch vždy citlivou otázkou, lebo mení pôvodne dojednanú výšku nájomného. Právna úprava pri riešení tejto otázky vychádza z princípu zmluvnej voľnosti, v zmysle ktorého umožňuje aj jednostranné zvyšovanie nájomného, avšak zároveň len pod podmienkou, ak sa na tom zmluvné strany vopred dohodli.

Právna úprava s možnosťou jednostranného zvyšovania nájomného (alebo úhrady za služby spojené s nájmom) vyslovene počíta, avšak vždy len pod podmienkou, že to bolo osobitne dohodnuté. Napríklad zákon o krátkodobom nájme bytov predpokladá ako dôvod zvyšovania týchto platieb napríklad zmenu cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku. V tomto duchu sa v nájomných zmluvách často zakotvuje tzv. inflačná doložka, ktorá vopred oprávňuje prenajímateľa zvýšiť cenu nájomného a úhrad o mieru ročnej inflácie meranú a zverejňovanú príslušným orgánom Slovenskej republiky. Takáto dohoda (doložka) je vždy výsledkom zmluvnej voľnosti zmluvných strán a preto bude prípustná aj v zmysle príslušných predpisov.

Zvyšovanie nájomného tak musí byť vždy založené na transparentnom a zákonnom postupe. Kým prenajímateľ má legitímny záujem prispôsobovať výšku nájomného ekonomickým podmienkam, nájomca má právo na stabilitu bývania a predvídateľné podmienky. Rovnováha medzi týmito dvoma záujmami je kľúčová pre dlhodobo fungujúce a spravodlivé nájomné vzťahy.