Mediácia je, podobne ako arbitráž, alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý je založený na dobrovoľnej účasti strán a vedený nestranným sprostredkovateľom – mediátorom. Mediáciu upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.
Mediácia predstavuje proces, v ktorom sa jeho účastníci snažia dosiahnuť dohodu pomocou mediátora. Na rozdiel od súdneho či rozhodcovského konania, mediátor autoritatívne spor nerozhoduje, ale vedie strany ku konsenzu – vzájomne prijateľnému riešeniu.
Výsledkom úspešnej mediácie je mediačná dohoda, ktorá je pre účastníkov záväzná a ktorá môže byť aj priamo vykonateľná (môže predstavovať exekučný titul), ak:
- je spísaná vo forme notárskej zápisnice, alebo
- je schválená ako zmier pred súdom alebo rozhodcovským orgánom
Medzi hlavné výhody mediácie patria:
- flexibilita – tempo mediácie určujú najmä jej účastníci
- nízke náklady – mediácia v zásade obnáša len odmenu mediátora, ktorú určuje osobitný predpis; táto odmena je však spravidla rádovo nižšia než v prípade trov súdneho konania
- účasť osoby s „nadhľadom“ – mediátor je odborník, ktorý je vyškolený na riešenie konfliktov a má často aj právnické vzdelanie, pričom nie je účastníkom samotného konfliktu a preto môže konflikt viesť s potrebným nadhľadom
- možná vykonateľnosť – mediačná dohoda môže byť za určitých podmienok priamo vykonateľná
Hlavnou nevýhodou mediácie je, že v prípade „tvrdohlavosti“ účastníkov mediácie a ich neochoty ustúpiť nedokáže priniesť konečné riešenie, nakoľko spor autoritatívne nerozhoduje. Preto sa mediácia vo všeobecnosti odporúča pre tie spory, kde je priestor a ochota na vzájomné ústupky.
