Dohoda o vyporiadaní dedičstva je spôsob, akým môžu dedičia medzi sebou usporiadať nadobudnutý majetok po poručiteľovi. Ide o najčastejšie využívaný postup v dedičskom konaní, pretože umožňuje zohľadniť individuálne potreby a vzťahy medzi dedičmi a predísť tak zbytočným sporom. Dohodu môžu uzavrieť všetci dedičia spoločne, pričom jej obsah musí byť v súlade so zákonom.

Podmienkou platnosti dohody je, že s ňou súhlasia všetci dedičia. Nemôže byť jednostranná ani vylučovať niektorého z nich bez jeho súhlasu. Dohoda môže upravovať napríklad prerozdelenie hnuteľného a nehnuteľného majetku, vyrovnanie podielov formou finančnej náhrady či ponechanie majetku jednému dedičovi s tým, že ostatní dostanú primerané vyrovnanie.

Dohoda sa predkladá notárovi ako súdnemu komisárovi v rámci prejednania dedičstva, ktorý ju zapracuje do uznesenia o dedičstve. Ak sa dedičia nedohodnú, notár rozhodne o rozdelení dedičstva podľa zákonných pravidiel. Výhodou dohody je, že umožňuje flexibilnejšie a spravodlivejšie usporiadanie dedičských vzťahov, často zohľadňujúce rodinné a osobné väzby.

V praxi tak dohoda o vyporiadaní dedičstva predstavuje dôležitý nástroj, ktorý podporuje konsenzus a znižuje riziko následných súdnych sporov. Zároveň napomáha rýchlejšiemu ukončeniu dedičského konania a zabezpečuje, aby bol majetok poručiteľa rozdelený podľa skutočnej vôle a dohody jeho dedičov.