Zákonník práce pomerne často a v rôznych súvislostiach používa pojem pracovná disciplína, napriek tomu ho však nijakým spôsobom nevymedzuje. Dodržiavanie pracovnej disciplíny však zákon chápe ako základnú a hlavnú povinnosť zamestnanca, pričom jej porušenie spája s rôznymi následkami. Tieto následky pritom často závisia od intenzity porušenia pracovnej disciplíny, pričom napríklad:
- závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru
- podozrenie zo závažného porušenia pracovnej disciplíny umožňuje dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca
- opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny umožňuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď
Pracovnú disciplínu tak v zásade možno chápať ako súbor všetkých povinností zamestnancov na pracovisku v súvislosti s ich pracovným pomerom, ktoré však zamestnancom nevyplývajú len z pracovnej zmluvy, ale aj z interných predpisov, pokiaľ sú tieto platné, z príslušnej právnej úpravy a tiež zo všeobecne uznávaných pravidiel, ktorých dodržiavania zamestnávateľ oprávnene očakáva od svojich zamestnancov. Porušenie pracovnej disciplíny tak môže zahŕňať rôzne prípady, napríklad neskorý príchod na pracovisko, neospravedlnenie svojej neprítomnosti, výkon práce pod vplyvom omamných látok a podobne.
Porušením pracovnej disciplíny však nie je neuspokojivé plnenie pracovných povinností, nakoľko takýto prípad predstavuje samostatný výpovedný dôvod, ktorý Zákonník práce odlišuje od porušenia pracovnej disciplíny.
