Uznávanie závetov a rozhodnutí vydaných v zahraničí je v slovenskom právnom poriadku upravené predovšetkým zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj osobitnými predpismi EÚ, najmä Nariadením č. 650/2012.

Pokiaľ ide o formu závetu, vychádza sa zo zásady favor testamenti. To znamená, že na platnosť právneho úkonu poslednej vôle postačuje, ak je závet v súlade s právnym poriadkom štátu, v ktorom bol spísaný, alebo s právom štátu, ktorého bol poručiteľ štátnym občanom v čase prejavu vôle. Zároveň je prípustné, aby sa posudzovala aj jeho zhoda s právom miesta obvyklého pobytu poručiteľa.

Tento prístup sleduje cieľ zachovať účinnosť prejavu poslednej vôle aj v medzinárodných situáciách a predísť jeho neplatnosti z čisto formálnych dôvodov. Platný závet tak bude predstavovať relevantný dedičský titul, na základe ktorého bude možné viesť dedičské konanie, výsledkom ktorého bude určité rozhodnutie – verejná listina vydaná príslušným orgánom toho-ktorého štátu.

V prípade uznávania rozhodnutí týchto orgánov v dedičských veciach je potrebné rozlišovať medzi rozhodnutiami z členských štátov Európskej únie a rozhodnutiami z tretích krajín. Pokiaľ ide o EÚ, aplikuje sa nariadenie č. 650/2012, ktoré zavádza princíp, podľa ktorého sa rozhodnutie vydané v členskom štáte v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania, pričom skúmanie takéhoto rozhodnutia po vecnej stránke v zmysle nariadenia neprichádza do úvahy.

Uznané rozhodnutie je však potrebné ešte vykonať, pričom v tomto smere v rámci EÚ platí, že rozhodnutie je vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam bolo na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné v súlade s postupom ustanoveným Nariadením. Tento postup zahŕňa podanie návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutie podľa vnútroštátneho práva, pričom k takémuto návrhu treba doložiť aj prílohy vyžadované Nariadením.