Európske osvedčenie o dedičstve (EOD) je právny nástroj zavedený Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012, ktoré upravuje dedenie s medzinárodným prvkom v rámci členských štátov EÚ. Jeho hlavným cieľom je uľahčiť účastníkom dedičského konania preukázanie ich práv a postavenia v cezhraničných situáciách bez nutnosti absolvovať osobitné konania v každom štáte.
Osvedčenie vydáva notár alebo súd v štáte, ktorý je príslušný na vedenie dedičského konania, spravidla podľa obvyklého pobytu poručiteľa v čase smrti. Dokument má priamy účinok vo všetkých členských štátoch EÚ (s výnimkou Dánska a Írska, ktoré sa na nariadení nezúčastňujú). To znamená, že na jeho základe možno bez ďalších formalít vykonať zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, disponovať bankovými účtami či preukázať postavenie dediča alebo správcu dedičstva.
Výhodou EOD je, že obsahuje jednotné a jasné údaje – napríklad kto je dedičom, aké práva a podiely mu prináležia alebo aké povinnosti prechádzajú z poručiteľa. O vydanie EOD môže požiadať dedič, tzv. odkazovník s priamym nárokom z dedičstva alebo správca dedičstva u notára, ktorý koná ako súdny komisár. Žiadateľ musí predložiť doklady preukazujúce jeho postavenie (napr. úmrtný list poručiteľa, doklady o príbuzenskom vzťahu či závet). Osvedčenie obsahuje údaje o poručiteľovi, dedičoch, ich podieloch, ako aj o prípadných obmedzeniach či povinnostiach. Vydáva sa v písomnej podobe a jeho originál ostáva uložený u notára, zatiaľ čo dedičom sa poskytujú overené kópie použiteľné v iných členských štátoch.
