Odmietnutie dedičstva je právom každého dediča rozhodnúť sa, že nechce nadobudnúť majetok poručiteľa. Tento inštitút má v praxi význam najmä v prípadoch, keď poručiteľ zanechal viac dlhov ako majetku. Dedič sa tak môže vyhnúť zodpovednosti za dlhy poručiteľa, ktoré by inak prešli na neho do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.
Podľa slovenského práva môže dedič dedičstvo odmietnuť len do jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Odmietnutie sa musí vykonať písomne alebo ústne do zápisnice, pričom tento úkon je neodvolateľný – dedič si preto musí dôkladne zvážiť následky svojho rozhodnutia.
Odmietnutie dedičstva má účinky spätne k okamihu smrti poručiteľa, teda akoby dedič nikdy nebol povolaný dediť. V praxi to znamená, že jeho podiel sa prerozdelí medzi ostatných dedičov, prípadne sa uplatní ďalšia dedičská skupina. Nie je však možné odmietnuť dedičstvo len sčasti – dedič buď odmietne celé dedičstvo, alebo ho prijme v plnom rozsahu.
Tento inštitút poskytuje dedičom dôležitú ochranu pred možnými finančnými rizikami spojenými s dlhmi poručiteľa. Zároveň prispieva k právnej istote, pretože umožňuje včas a jednoznačne určiť, kto bude pokračovať v právach a povinnostiach poručiteľa po jeho smrti.