Určenie konkrétnych osôb a majetku, ktorý má byť predmetom dedenia, predstavuje podstatné náležitosti každej formy závetu. V prípade absencie týchto náležitostí bude závet neplatný.
V závete môže poručiteľ ako svojho dediča určiť v zásade akúkoľvek osobu, ktorá má právnu subjektivitu. Nie je pritom rozhodujúce, či táto osoba má plnú spôsobilosť aj na právne úkony alebo je jej spôsobilosť obmedzená, lebo právo vlastniť majetok nie je závislé od rozsahu spôsobilosti na právne úkony.
Pri určovaní osôb v závete je však dôležité pamätať na to, že existuje osobitná skupina zákonných dedičov, ktorých nie je možné bez vydedenia z dedenia vylúčiť. Tieto osoby, ak neboli poručiteľom vydedené, musia byť poručiteľom v závete ako dedičia uvedené, pričom sa im musí z poručiteľovho majetku dostať aspoň toľko, koľko im garantuje zákonná úprava. Neopomenuteľnými dedičmi sú:
- maloletí potomkovia poručiteľa – musí sa im dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona
- plnoletí potomkovia poručiteľa – musí sa im dostať aspoň polovica z toho, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona
Pri určení dedičov poručiteľ môže zároveň určiť aj ich podiely, v akom majú dedičstvo nadobudnúť. Ak poručiteľ v závete ich podiely neuvedie, vychádza sa z toho, že ich podiely sú rovnaké.
Pri určovaní predmetu dedičstva – teda majetku v závete, je na úvahe poručiteľa či v závete obsiahne celý svoj majetok alebo len jeho časť. V prípade, ak závet neobsahuje celý majetok poručiteľa, v ňom neobsiahnutá časť sa bude dediť podľa pravidiel dedenia zo zákona. Určenie majetku v závete však musí byť v každom prípade jasné a zrozumiteľné a konkrétne tak, aby na základe závetu bolo možné jednoznačne identifikovať, ktorá osoba má nadobudnúť konkrétnu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu.