Všeobecné otázky zodpovednosti za škody sme priblížili v osobitnom článku tu, avšak Občiansky zákonník upravuje aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa tejto zodpovednosti, a to napríklad jednotlivé „poddruhy“ tejto zodpovednosti, a to v závislosti od spôsobu, akým bola škoda spôsobená. Tieto spôsoby zároveň vymedzujú konkrétne predpoklady, ktorých naplnenie je potrebné pre vznik zodpovednosti za škodu a jej úspešné uplatňovanie.

Občiansky zákonník rozlišuje:

• všeobecnú zodpovednosť za škodu
  • škoda spôsobená porušením akejkoľvek právnej povinnosti; zakladá sa na princípe subjektívnej zodpovednosti

• škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
  • škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená:
    • činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti
    • fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie
    • oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti

• zodpovednosť za škodu pri plnení záväzku
  • kto od iného prevzal vec v rámci záväzku (napr. v rámci zmluvy), zodpovedá za jej poškodenie, zničenie alebo stratenie

• zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania
  • za maloletých a osoby postihnuté duševnou poruchou zodpovedajú v rozsahu, v ktorom nezodpovedajú sami, osoby, ktoré boli povinné nad nimi vykonávať dohľad

• zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
  • za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom; vyžaduje sa zavinenie vo forme úmyslu

• zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
  • fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky objektívne; za takto spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ okrem prípadu, ak bol dopravný prostriedok použitý bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli

• zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
  • v zásade rovnako ako pri predošlom druhu zodpovednosti

• zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
  • objektívna zodpovednosť poskytovateľa určitej služby, s ktorou je spravidla spojené odkladanie vecí zákazníka, za škodu na týchto vnesených alebo odložených veciach (napr. v ubytovacích zariadeniach alebo fitnesscentrách)

Zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že ju nezavinil (v prípade subjektívnej zodpovednosti) a v prípade, že ide o objektívnu zodpovednosť, tak ten, kto preukáže niektorú zo skutočností vylučujúcich jeho zodpovednosť (tzv. liberačný dôvod).