Právo vlastniť majetok je v modernej spoločnosti jedno zo základných ľudských práv, ktoré v podmienkach Slovenskej republiky garantuje aj samotná Ústava. Vlastnícke právo zároveň tvorí základnú časť systematiky vecných práv, ktoré podrobne upravuje Občiansky zákonník, a to vrátane otázok súvisiacich s ich nadobúdaním.
Spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva možno v zásade deliť na:
- odvodené a
- pôvodné
Odvodené spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva sú tie, kedy sa vlastníctvo k veci odvodzuje od jeho predchádzajúceho majiteľa. Ide tak o:
- zmluvný prevod vlastníckeho práva (napríklad na základe kúpnej či darovacej zmluvy)
- prechod vlastníckeho práva na základe dedenia
- vznik vlastníckeho práva v rámci vysporiadania spoluvlastníctva
Oproti tomu, pôvodné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva sú tie, kedy sa vlastnícke právo neodvodzuje od právneho predchodcu, ale kedy vzniká priamo zo zákona na základe právnej skutočnosti, s ktorou právny poriadok vznik vlastníckeho práva spája. Ide o:
- vznik vlastníckeho práva vydržaním
- vznik vlastníckeho práva vytvorením alebo spracovaním veci
- vznik vlastníckeho práva k prírastku (vlastník stromu sa stane aj vlastníkom úrody)
- vznik vlastníckeho práva na základe niektorých rozhodnutí štátnych orgánov (napr. v rámci reštitučných procesov)
Spôsob vzniku vlastníckeho práva je v praxi dôležitý z pohľadu práv a povinností vlastníka, nakoľko nový vlastník spravidla vstupuje do právneho postavenie svojho predchodcu a je jeho úkonmi s vecou často viazaný (napr. ak je vec v nájme a pod.).
