Zmluva o pôžičke patrí medzi jedny z najčastejšie uzatváraných občianskoprávnych zmlúv. Podľa Občianskeho zákonníka ide o záväzkový vzťah, v ktorom veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Na rozdiel od nájomnej alebo výpožičnej zmluvy nejde o povinnosť vrátiť tie isté veci, ale ich ekvivalent.

Zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne aj písomne, avšak z praktických dôvodov sa štandardne odporúča písomná forma, najmä pri vyšších sumách. Do zmluvy sa spravidla uvádza výška pôžičky, spôsob a lehota splatenia, prípadne aj dohodnutý úrok. Zákon umožňuje, aby pôžička bola bezúročná, alebo aby si strany dohodli úrok, pričom v prípade peňažnej pôžičky počíta zákon s peňažným úrokom, kým v prípade nepeňažnej pôžičky s vrátením väčšieho množstva vecí alebo vecí lepšej akosti.

V prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, veriteľ sa môže domáhať splnenia niektorým zo spôsobov vymáhania pohľadávky, ktorým sme sa podrobne venovali v našom článku tu.

Zmluva o pôžičke je jednoduchým, no zároveň dôležitým právnym inštitútom, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. Uzatváranie pôžičiek by však malo byť vždy sprevádzané obozretnosťou a jasným určením podmienok, aby sa predišlo zbytočným sporom.